Bol apríl 2023, keď skľúčený Jürgen Klopp priznal, že jeho tím mal šťastie, že na Etihad Stadium utrpel len prehru 4:1 s Manchesterom City, ktorý bol v rozbehu. „The Reds“ predtým prehrali vonku s Bournemouthom a Realom Madrid.
V tom čase boli sny o Lige majstrov v troskách. Tím bol unavený, starnúci a potreboval kompletnú rekonštrukciu. V lete bola potrebná komplexná rekonštrukcia stredu poľa, aby sa do tímu vniesla nová energia. Vzhľadom na vlnu negatívnych emócií, ktorá prepukla po minulotýždňovej bolestivej prehre s Chelsea v posledných sekundách zápasu, by sa dalo predpokladať, že sa kruh histórie uzavrel a ďalšia sezóna bola práve „stratená“.
Vo svete moderného futbalu sú reakcie okamžité. Včerajší hrdina je dnešnou „prázdnou škrupinou“. Na mnohých miestach chýba pochopenie tenkej hranice medzi odvážnym víťazstvom a vnímanou katastrofou. Šedá škála už neexistuje – vládne hnev a frustrácia.
Arne Slot má určite na čom pracovať – a denník The Athletic to už podrobne uviedol po trpkých prehrách s Crystal Palace, Galatasaray a Chelsea. Existuje však aj veľa dôvodov domnievať sa, že tento súčasný prepad sa nevyvinie do ničoho vážnejšieho.
Pre začiatok sa stačí pozrieť na rozpis zápasov. V prvých siedmich kolách Premier League sa Liverpool stretol s piatimi tímami, ktoré sú momentálne v prvej osmičke. Navyše, v porovnaní s rovnakými zápasmi z minulej sezóny majú Reds bodový náskok. Arsenal, ktorý sa po obsadení lídra stal hlavným uchádzačom o titul, doteraz hral iba proti dvom zo súčasných najlepších tímov, pričom proti Liverpoolu a Manchestru City získal iba bod zo šiestich možných. Áno, forma Reds bola nekonzistentná, ale od ziskov bodu na Selhurst Parku aj na Stamford Bridge boli len pár sekúnd. Popri tom prehrali aj v Istanbule po kontroverznej penalte. Tento kontext je dôležitý.
Tvrdenie, že rekordné výdavky šampiónov na prestupovom trhu jednoducho zničia liverpoolsku konkurenciu, bolo od začiatku chybné. Ignorovalo fakt, že po takýchto hlbokých zmenách je prirodzené obdobie adaptácie. Nové vzťahy a automatické mechanizmy potrebujú čas, aby sa prejavili. Tí, ktorí už teraz spochybňujú kvalitu letných posil, majú krátku pamäť. Roberto Firmino, Andy Robertson a Fabinho tiež potrebovali mesiace, aby sa usadili v tíme, len aby sa neskôr stali piliermi tímu, ktorý získal významné trofeje. Trpezlivosť je kľúčová.
Keď Liverpool v posledný deň prestupového obdobia konečne dokončil podpis Alexandra Isaka z Newcastle United za 125 miliónov libier, klub si uvedomoval, že jeho komplet príprava na návrat do optimálnej formy bude trvať určitý čas – Švéd vynechal takmer celý tréning po tom, čo sa rozhodol vzbúriť proti svojmu bývalému klubu.
Keď Isak minulý mesiac odišiel na tréningový kemp švédskej reprezentácie, Slot si vzdychol, že ho manažér Jon Dahl Tomasson hneď nevystriedal a nedal mu len krátke striedanie. Tentoraz bude Holanďan spokojný, ak útočník dostane za národný tím viac minút v kvalifikačných zápasoch majstrovstiev sveta proti Švajčiarsku a Kosovu – je to súčasť procesu budovania jeho zápasovej kondície.
Isak by sa mal vrátiť do Merseyside v zlepšenej forme, pripravený konečne ukázať svoj plný potenciál – tie isté silné stránky, vďaka ktorým strelil v Premier League spolu 44 gólov za posledné dve sezóny. Liverpool vždy dúfal, že Švéd skutočne zažiari v druhej polovici októbra – a všetko naznačovalo, že tento okamih konečne príde.
Keďže Hugo Ekitike je už teraz obľúbencom fanúšikov a má širokú škálu útočných možností, Reds majú príliš veľa kvalít na to, aby boli naďalej neefektívni. Časom by sa mal ukázať ako prospešný aj prestup Floriana Wirtza do národného tímu. Tempo a fyzická hra anglickej ligy boli pre mladého Nemca poriadnym šokom, no proti Chelsea predviedol niekoľko skvelých momentov.
Wirtz, ktorého podpísal z Bayeru Leverkusen za 116 miliónov libier, je príliš talentovaný na to, aby jeho vplyv na hru Liverpoolu nerástol týždeň čo týždeň. Hoci zatiaľ nenaplnil očakávania, časť kritiky je jednoducho prehnaná. Podľa údajov Opta si žiadny hráč z piatich najlepších európskych líg nevytvoril v tejto sezóne viac šancí ako Wirtz, s 22 vo všetkých súťažiach. Druhý na zozname je Jack Grealish z Evertonu s 21 šancami.
Áno, Nemec sa môže pochváliť iba jednou asistenciou v desiatich vystúpeniach (strelil ju v augustovom zápase Community Shield proti Crystal Palace), ale to je do značnej miery spôsobené slabým výkonom jeho spoluhráčov a partnerov v útočnej línii.
Jedným z vinníkov bol Mohamed Salah, ktorý na Stamford Bridge zahodil niekoľko dobrých šancí. Forma Egypťana bola často komentovaná, ale história ukazuje, že Salah môže prosperovať proti Manchestru United, ktorý 19. októbra zavíta na Anfield. V 17 zápasoch za Liverpool proti United strelil už 16 gólov.
Mamardashviliho solídny debut s Chelsea naznačuje, že Alissonova absencia, ktorý sa dáva dokopy zo zranenia hamstringu, nebude v nasledujúcich týždňoch tak silno pociťovaná. A prítomnosť kapitána Virgila van Dijka zaručuje, že sa tím z tohto ťažkého obdobia rýchlo spamätá. Ten sa už v podobných situáciách ocitol a vie, ako viesť tím bez toho, aby podľahol pochybnostiam.
Prvá veľká trhlina v Arneho pôsobení vo funkcii ho dostala pod paľbu kritiky. Na internete sa dokonca objavili absurdné protesty spochybňujúce jeho kompetencie. Hovoríme však o trénerovi, ktorý prevzal tím po klubovej legende a v debutovej sezóne získal titul v Premier League – niečo, čo len málokto očakával.
Pripisovať jeho úspech výlučne Kloppovmu odkazu je hrubé zjednodušenie. Slot dokázal, že jeho zručnosť, taktická flexibilita, zmysel pre detail a manažérske schopnosti v šatni môžu tento tím pozdvihnúť ešte vyššie.
Napriek letným turbulenciám zaostáva Liverpool za lídrami Premier League len o bod. Je to určite prechodné obdobie plné výziev, ale kvalita hráčov aj ľudí stojacich za klubom nám umožňuje pozerať sa do budúcnosti s optimizmom.
Zhrnutie na záver lfcweb.cz – vždy som veľmi rád za takéto články a názory, s ktorými sa stotožňujem ako v tomto článku od The Athletic, keď mi ušetrí čas, horko ťažko skomponovať myšlienky do zmysluplného článku (to amatéri pisatelia ako ja máme a nemalé) – blogu, zvlášť v momente, keď mnoho fanúšikov podľahne bežnému monentu každého tímu ako je herná kríza poznačená aj neúspešnými výsledkami, nielen hrou.
Potom nastane logicky nespokojnosť a kopec aj neobjektívnej kritiky pod vplyvom emócií bez racionálneho základu, keď vidieť očami manažérov je ako čítať ich myšlienky, ktorí majú skúsenosti s prestavbami tímov, ani jedna rekonštrukcia zvlášť pri hlbokých zásahoch do tímu nie sú zrkadlovo rovnaké, dokážu prinášať nové nečakané problémy. Je to ako poskladať stále rovnaké zrkadlo po jeho rozbití zlepiť všetky kúsky znovu a opäť do ešte lepšej kvality ako predtým.
Vždy s každou prehrou fanúšik stráca trpezlivosť, či už s tímom, manažérom, alebo s výkonom konkrétneho hráča. Je to prirodzená súčasť futbalu, alebo krátke víťazstvo emócií nad realitou športu, kedy očakávania prekonáva prehra a smútok z nej? Z ktorej mnohí vynášajú unáhlené závery a pritom sa sezóna ešte len rozbieha. Takže ďakujem za tento článok a Jamesovi Pearcovi, jeho názor, ktorým nevedome skopíroval moje myšlienky a ušetril mi kopec času pri písaní blogu.
Asi je to len o netrpezlivosti fanúšikov – nakoniec ako takmer vždy. Komu sa chce čakať na tiul rok, alebo štyri roky ako s Kloppom po jeho príchode, alebo aj 30 rokov pred The Normal One prvým. Samozrejme, že je to o netrpezlivosti.
Použitý zdroj – The Athletic/James Pearce
