Musím priznať, že Ivy Lane dnes vyzeral ako malý elektrický úľ. Domáci ho milujú, žijú v ňom, kričia v ňom, a keď sa rozbehne zápas, cítiš, že to nie je len futbal – je to ich spôsob života. Krása v priamom prenose.
Liverpool FC zaslúžene vyhral pod vedením Iraolu, ktorý si stál za slovom, keď na predzápasovej tlačovke po jednej z mnohých otázok odpovedal, že hráči do ďalšieho stretnutia nastúpia od začiatku naplno.
Ipswich Town FC 0 – 2 Liverpool FC
Isak 6′ (asistencia: Gakpo), Isak 9′ (asistencia: Gakpo)
Tímy nastúpili v týchto zostavách:
Liverpool: Alisson; Araujo, Jacquet, Van Dijk, Kerkez; Mac Allister (Nyoni 84′), Szoboszlai; Munoz (Gravenberch 64′), Wirtz (Koumas 90′), Gakpo; Isak (Barcola 64′)
Nenastúpili: Mamardashvili, Frimpong, Tsimikas, Endo, Ngumoha
Ipswich: Scherpen; O’Shea, Diop, Greaves, Davis; Lukic, Palacios; Fatawu, Enciso, Maeda; Emersonn
Náhradníci: Walton, Ouattara, Kipre, Furlong, Florentino, Nunez, McAteer, Clarke, Flemming
V dnešnej recenzii zápasu sa nebudem venovať opisom konkrétnych dôležitých situácií ako sa postupne vyvíjal, len ho rýchlo strušne jednoducho a dúfam jasne zhrniem zhodnotím mojimi očami.
Zápas a jeho pulz pri prvom ligovom víťazstve pod Andoni Iraolom:
Víťazstvo aj časti výkonu hráčov a predvedenej hry sú lepšie ako fajn, ale úprimne – viac ma teší ako výsledok, že už vidno drobné signály, kam to celé smeruje. Iraola má s tímom roboty ako na kostole (som obohraná platňa viem), ale tak to je, načťastie to je jasné každému, kto vidí aspoň tri minúty z ich hry. Ale od prvého kola je cítiť, že sa snaží prebudovať základné princípy. Kým si to sadne, potrvá to. Pri šťastí pár týždňov, realisticky to vidím na december.
Ipswich bude celý rok balansovať na hrane zostupu, ale nasadenie Iraolovho tímu a hráčov, pohyb, rýchla medzihra, snaha o organizáciu – to sú momenty, ktoré chcú vidieť fanúšikovia aj tréner. Problémom sú školácke chyby v obrane, diery v priestore, slabé bránenie dlhých lôpt na zadnú tyč. Silnejšie tímy tieto chyby potrestajú okamžite. Ale trpezlivosť (zas odo mňa obohraný song) je súčasť tréningového procesu, ktorý pod naším trénerom, ktorý má plán a jasný cieľ ako vidieť smeruje k spokojnosti a radosti vo finále všetkých.
Na strane Liverpoolu v tomto zápase bolo krásne vidno malé, ale dôležité posuny:
- rýchlejší prechod do útoku,
- lepšia reakcia po strate lopty,
- čítanie hry a výmena miest,
- lopta od nohy bez alibizmu,
- komunikácia, ukazovanie si, otváranie priestoru.
(ani zďaleka som všetky pozitíva nevymenoval – myslím tým aj na najmenšie detaily).
Nie je to kompletný balík práce s tímom, keď sú vo finále, kdeže, ani zďaleka, ale sú to krôčiky, ktoré hovoria, že projekt sa hýbe dopredu. A to je dnes najdôležitejšie.
Na záver už len dodám (okrem príjemného štartu víkendu), ako ma potešilo, že napravo v obrane dostal priestor Araujo. Rovnako som ocenil, že Barcolu — našu kobylku — Iraola bez váhania poslal na ihrisko a nechal nás okamžite vidieť jeho energiu. Najsilnejší moment pre mňa však priniesol Kerkez: jeho pohyb, odvaha a hlavne spôsob, akým s ním Iraola pracuje, komunikuje a usmerňuje ho v detailoch, ktoré ho posúvajú.
K výkonu všetkých hráčov sa vrátim v ďalšom článku.
