Kto sem chodí dlhšie, už dobre vie, že rád za čas preberám články z iných webov, ktoré sa venujú nášmu klubu, ktoré ma zaujímajú, ako v tomto prípade tento od autora z Anfield Watch, volá sa Alex Caple.
A nielen preto, že v tomto prípade s napísaným súhlasím, ale lepšie by som to ani nenapisal. Je aktuálny k veci okolo LFC a verím, že zaujme aj mnohých vás. Či už so všetkým súhlasíte, alebo nie, to vôbec nie je podstatné. Nech sa páči.
Éra Hughesa zostane v pamäti ako podivná. V skutočnosti jedna z najpodivnejších, keďže Liverpool rozbil tím, ktorý vyhral titul, a kontroverzným spôsobom ho nahradil. Zostávajúci káder pôsobí nevyvážene a obsahuje tri posily za sumy v desiatkach miliónov – čo je, mierne povedané, podivná kombinácia.
Ale aj herný plán pod vedením Hughesa bol zvláštny. Liverpool sa vzdialil od svojho modelu, v rámci ktorého podpisoval hráčov na pozície, kde ich potreboval – alebo skôr, kde ich potreboval Jürgen Klopp. Namiesto toho sa z „manažéra“ stala rola „hlavného trénera“.
Klub podpísal „najlepších“ dostupných hráčov a potom požiadal trénera, aby z nich zostavil čo najlepší možný tím, čo sa Arne Slotovi v minulej sezóne nepodarilo, objektívne aj vďaka zraneniam, strate Diaza (ktorého tréner nechcel predať, aj Dioga Jotu, či Trenta.
A keď sa pozrieme na súčasný káder, je ťažké uveriť, že ide o ten najlepší možný káder, z ktorého by Iraola mohol vyťažiť maximum. Je lepšie mať štyroch prirodzených ľavých krídelníkov ako mať fit pravého obrancu a prirodzeného defenzívneho stredopoliara?
Pod Kloppom to tak nikdy nebolo.
Vráťme sa k jeho poslednému letu v roku 2023, keď v rámci zúfalého hľadania defenzívneho stredopoliara Liverpool prekvapivo získal Wataru Enda. Nie je to hráč, ktorý by sa tento rok v lete dostal ani len do užšieho výberu. Samuraj však v tej sezóne podal brilantný výkon a priniesol presne to, čo tréner potreboval.
Celkovo však v klube panujú protichodné názory. Liverpool angažoval Iraolu, lebo chcel niekoho s jeho štýlom hry a fungujúcim systémom a mal pocit, že je presne tým, čo tím potrebuje.
Ďalej však podpisujú hráčov bez toho, aby mali na mysli konkrétny systém, a žiadajú ho, aby sa prispôsobil. Prečo angažovať trénera s určitým herným štýlom, ak v skutočnosti chcete neuveriteľnú mieru pragmatizmu? Ľudia celé leto hovorili o hráčoch v „Iraolovom“ štýle, ale zdá sa, že klub sa o túto myšlienku vôbec nezaujímal.
A Iraola to hovorí sám. „Myslím si, že sme nakoniec uprednostnili mať najlepších hráčov, pravdepodobne, pred hráčom, ktorý je možno špecificky určený pre túto [pravú] pozíciu,“ povedal pre denník Guardian.
To je plán, ktorý na najvyššej úrovni nedáva zmysel. Najúspešnejšími klubmi v posledných rokoch boli Reds, Manchester City, Arsenal. Tri kluby, ktoré všetky pochopili výhodu toho, že majú trénerov, ktorí majú silné slovo v smerovaní prestupov.
V skutočnosti žiadny iný klub za takmer desať rokov nepredstavoval vážnu hrozbu v boji o titul. Jediný spôsob, ako táto myšlienka dáva zmysel, je séria pragmatických trénerov, ktorí radi prispôsobia svoj spôsob práce tomu, koho klub získa, napríklad Carlo Ancelotti. Ale ani takého trénera Liverpool nechce. Chcú niekoho so štýlom hry, za ktorým sa môžu zjednotiť – ale nie takého, pre ktorého by museli špeciálne získavať hráčov.
Vložiť dôveru do manažéra alebo hlavného trénera, nechať ich získať hráčov, ktorých potrebujú na to, aby to fungovalo, a práve v tom spočíva úloha športového riaditeľa – nájsť týchto hráčov – je model, ktorý v súčasnosti dominuje v Premier League. Liverpool sa od neho pod Hughesom vzdialil a teraz má šancu to napraviť.
Alex Caple je redaktorom portálu Anfield Watch. O klube Liverpool FC píše denne už približne desať rokov a počas tohto obdobia pomáhal rozvíjať viacero webových stránok venovaných LFC, než zakotvil v AW.
