John Aldridge sa v prvej polovici svojho týždenného stĺpčeka v ECHO zamýšľa nad šokujúcim vypadnutím Liverpoolu z FA Cupu zásluhou Plymouthu Argyle.
O Slotovi – Bolo naozaj veľkým sklamaním vidieť, ako Plymouth Argyle vyradil Liverpool z FA Cupu. Výkon nebol na úrovni. Chápem, z čoho Arne Slot vychádzal pri výbere tímu, ale podľa môjho názoru to bola chyba.
Všetci robíme chyby, ale myslím si, že mal mať na lavičke pripravených aj najlepších. Len aby v prípade potreby nastúpil na 15-20 minút na konci a pokúsil sa to zmeniť, ale je to tak, ako to je.
Musíme to vziať na vedomie. Nezaslúžili sme si nič a Plymouth si plne zaslúžil všetko, čo dostal. Nie je to Arneho chyba. Keď tím prejde za bielu autovu čiaru, je to na hráčoch. Nechali ho padnúť.
O penalte – Bola to tisíc percentná penalta, nemôžeme sa sťažovať. Nemôžete ísť hore s rukami vo vzduchu. Je to lekcia nielen pre Harveyho Elliotta, ale pre všetkých hráčov. Je ťažké reagovať v sekunde, je to podvedomá reakcia. Neurobil to zámerne, ale v dnešnej dobe je to penalta, jednoznačne, nie je o čom.
O FA Cupe – Zopakujem, že som dinosaurus. Milujem FA Cup. Rád som v ňom hral, rád som ho vyhral. Keď som vyrastal, bola to najdôležitejšia pohárová súťaž v okolí. Ale časy sa menia a už to tak nie je.
O Chiesovi – nebudem ukazovať prstom na žiadneho hráča konkrétne, pretože to bolo zlyhanie tímu. Aj ja som zažil v zápasoch „deň blbec“, bol som v tom niekoľkokrát. Keď sa pozriete na Chiesu, stále behal, skúšal, pokračoval v snahe niečo vytvoriť, zmeniť.
Keď som hrával v Oxforde, v FA Cupe nás porazil Aldershot – 3:0 vonku – a ľudia mi vyčítali, že sa nesnažím. Bol som práve v procese prestupu do Liverpoolu a ľudia mi vyčítali, že sa nesnažím. Ale bol to nezmysel. Išiel som si zodrať nohy, naozaj som sa snažil.
Rovnako včera to bol jeden z tých dní, keď nič neklape. Nikto nemal ten kúsok vynaliezavosti, aby dal finálnu alebo gól. Je to tak, ako to je. Musíme ísť ďalej. Viacerí hráči sa nepresadili, ale nemyslím si, že to bolo z nedostatku snahy.
O smoliarovi – Je mi ľúto Joea Gomeza. Má to veľmi ťažké. Stále sa mu to stáva. Stále sa ho zranenia držia, ten chlapec je naozajstný smoliar.. Myslel som si, že minulý rok sa mu to podarilo prekonať, keď odohral viacero zápasov, ale opakuje sa to takmer s nepísanou pravidelnosťou. Je to milý, úprimný chlapík. Dúfam, že to nie je nič vážne a na dlho.
O mladých – Som rád za Trenta Kone-Dohertyho a Mabayu, že dostali príležitosť. Sú to dobrí hráči, mladí chlapci. Ide o to, že musíte byť pripravení, keď príde čas. Myslím si, že z pohľadu na ich vek od 16 do 18 rokov je to pre tie deti (sú to stále ešte deti smiech) obrovská vec.
Keď dosiahnete 18 rokov a klopete na dvere prvého tímu, musíte byť pripravení. Musíte byť pripravení na to, aby ste sa viac-menej presadili v prvom tíme rovnako ako Trent, Curtis a Quansah, ktorí to už dokázali a ukázali im cestu.
V tomto veku musíte byť pripravení, aby ste ukázali, že si zaslúžite byť povolaní na lavičku a zvládnete to. Musíte hlasno a nebojácne klopať na dvere.
Wembley stále čaká – Aspoň raz v tejto sezóne pôjdeme do Wembley. Bolo by pekné ísť dvakrát alebo dokonca trikrát. Keďže Arsenal a Chelsea už vypadli z FA Cupu, zastaviť nás mohol pravdepodobne len Man City. Žiadny iný tím by nás nemohol zastaviť, aby sme sa opäť dostali do Wembley, takže vyradenie, aké sa nám stalo, je obrovská premárnená príležitosť.
Je to pre mňa najväčšie sklamanie. Všetky ostatné tímy, ktoré zostali v pohári, sme schopní poraziť v ktorýkoľvek deň.To bolí viac ako čokoľvek iné. Dvere na ďalšiu dobrú jazdu v pohári boli otvorené. Ale my si užijeme výlet do Wembley na finále Ligového pohára.
Dúfam, že si ho užijeme rovnako ako ten posledný, pretože to bol skvelý deň, keď sa všetky deti z akadémie dokázali vzbúriť a postavili sa pevne na nohy vo finále, ktoré zvládli.
