V máji 1965 dosiahol FC Liverpool niečo, čo nikdy predtým. „Prišiel a všetko v nás zmenil.“
Na národnom štadióne vo Wembley sa zišlo 100 000 fanúšikov, keď tím Billa Shanklyho zdolal Leeds United Dona Revieho 2:1. Liverpool tak získal prvý FA Cup v histórii.
Po bezgólových 90 minútach sa v predĺžení najprv presadil legendárny útočník Roger Hunt a krátko nato vyrovnal kapitán Leedsu Billy Bremner.
Posledné slovo však mal Ian St John, ktorý tri minúty pred koncom rozhodol o veľkom víťazstve a nezabudnuteľnej sláve, keď prinavrátil pohár na červenú polovicu Merseyside – moment, o ktorom si mnohí mysleli, že nikdy nenastane.
Unikátna maľba, na ktorej sa Reds tešili z FA Cupu v roku 1965, bola darovaná Múzeu LFC. Jedinečný dar, ktorý nedávno získalo Múzeum FC Liverpool, pripomína jeden z najdôležitejších gólov v histórii klubu, ktorý padol pred 60 rokmi.
Víťazstvo 2:1 nad Leedsom United bolo v ten deň dosiahnuté počas predĺženia, pričom Ian St John nezabudnuteľne namieril rozhodujúci gól Liverpoolu.
Len pred niekoľkými týždňami bola Múzeu LFC darovaná olejomaľba zachytávajúca tento historický okamih – namaľovaná v roku 1968 umelcom, ktorého poznáme len ako „Rimmera“.
„V tom čase sa hovorilo, že vtáci z Liver odletia skôr, ako Liverpool vyhrá FA Cup,“ spomína fanúšik Bob Frodsham pre Liverpoolfc.com.
„Tím, ktorý vybudoval a ktorý vyhral ten FA Cup, bol vzorom pre to, čo teraz sledujete na štadióne. Postupom času sa stali sériovými víťazmi.“ 1. mája 1965 vo Wembley ukončil tím Billa Shanklyho dlhé a frustrujúce čakanie nielen na zisk FA Cupu, ale začala sa cesta plná úspechov a novej éry Reds.
Shanklyho muži to skutočne dokázali. Po tom, čo vyviedol svoj tím z druhej ligy, získali počas jeho pôsobenia tri tituly v prvej divízii, dve trofeje FA Cupu a Pohár UEFA.
Pri príležitosti nedávneho 60. výročia prvého víťazstva klubu v FA Cupe (1. mája) sa objavila zabudnutá báseň, ktorá bola napísaná na oslavu tohto pamätného triumfu.
Ako sa píše v príbehu, v auguste nasledujúceho roka pred zápasom proti Sheffieldu United na Anfielde sa rozdávali letáky tým, ktorí prišli, vetdy za starých čias, ešte stáť na štadión Kop.
Boli označené nápisom „Shanklyho hrdinovia – óda na tím ’65“ a medzi tými, ktorí si ich zobrali, bol aj 14-ročný Frodsham.
„Netuším, kto to napísal,“ prezradil. „V priebehu rokov som často premýšľal o tom, či ju napísal niekto z vtedajších autorov, ktorí už možno nežijú – ale zaslúži si, aby si ju pamätali aj ďalšie generácie.
„Nikdy som nemohol pochopiť, že sa stratila. Jednoducho sme ju dostali, dali sme si ju do vrecka a hotovo. Musíte si uvedomiť, že veľa ľudí by muselo mať viac ako 70 rokov, aby si to pamätali, a veľa hráčov, ktorí sa na tom podieľali.
„Táto báseň je súčasťou histórie klubu. Keď sa to stalo, Liverpool bol na vzostupe, aby sa tento tím stal tým, čím je dnes. Pred príchodom pána Shanklyho bol klub v druhej lige a tak trochu nevýrazný tím. Prišiel a všetko v nás zmenil.“
„Základy vybudoval ten tím zo šesťdesiatych rokov. Všetci títo hráči hrali v druhej lige a priviedli Liverpool k dominantnému postaveniu vo futbale v tejto krajine.“
Písomné kópie básne sa medzitým stratili do histórie, ale tím a dielo mali na Frodshama taký vplyv, že báseň stále dokáže odrecitovať slovo za slovom.
„Bolo to prvýkrát, čo vyhrali pohár, a bol to významný deň pre nás všetkých, ktorí sme tam boli,“ dodal. „Navždy si to budeme pamätať. Táto báseň je poctou hráčom, ktorí v ten deň hrali.
„Liverpool som sledoval od začiatku šesťdesiatych rokov. V podstate som ich sledoval doma aj vonku až do roku 1981. Sledoval som ich po celej krajine a trochu aj v Európe. Po roku 1981 som už toľko nechodil, ale bolo to asi 18 rokov sledovania Shanklyho tímu a ich sledovania po celej krajine.
„Boli to také skvelé časy. Všetci sme bývali blízko Melwoodu, chlapci, s ktorými sme chodili na zápasy. Pravidelne sme chodili k nemu [Shanklymu] domov a dostali sme od neho lístky na niektoré veľké finále a podobne. Bol to naozaj človek z ľudu.
„Je to obrovská pocta pre nich. Veľa hráčov už odišlo, sú preč, ale nikdy by sa na nich nemalo zabudnúť. Ten, kto to napísal, si zaslúži obrovské uznanie – chcem sa len uistiť, že sa na to nezabudne.“
Celú báseň si môžete prečítať nižšie…
Shankly’s heroes – an ode to the ’65 team‘
The Reds had been to Wembley, they won the FA Cup
They knocked out Leeds United, and Scouseland got lit up
We really went to town that night, our dream ‚ship had come home
It really would’ve made my day, if the Liver bird had flown
The best men in our team I thought, was Lawler cool and neat
He had Johanneson in his hand, and scoffed him like a treat
At left-back was Gerry Byrne, there was none more brave or bolder
He played a blinder right throughout, and with a broken shoulder
Geoff Strong came in for Gordon Milne, he joined the hall of fame
He played his part and played it well, and lived up to his name
Big Rowdy was a giant, he never seemed to fail
He bottled up the middle, and stung the Peacocks‘ tail
And then there’s Willie Steve-o, his play is all top-class
His reading of the game superb, with not a wasted pass
Young Callaghan was really great, his centre sheer perfection
He’s the fastest man in all the land, and in the right direction
A first goal scored by Hunt, who else? My sportsman of the year
He was always marked by three or four, still gets himself well clear
The Saint, the great, and not the faint, his play is all blood and thunder
We sing his praise wherever he plays, and is it any wonder?
Young Tommy Smith though still a lad, the greatest of them all
He’d win or fight with wildcats, and still come out with the ball
On the left wing Peter Thompson, the juggler who could shoot
He has the full-back mesmerised, just like he’s taking root
I’ve not forgotten Lawrence, though I’m sure you would agree
For all the work he had to do, he could’ve stood by me
So there they are this team of ours, they’re proud to call our own
And while there is air to fill our lungs, they’ll never walk alone.
Publikované v Liverpool FC history 7. mája 2025, napísal Joe Urquhart
